Plánovanie v domácom vzdelávaní: kľúč k úspechu a cesta k pokoju

Dňa 10. októbra sa začal webinárom tretí modul programu Sprevádzanie DV rodín, ktorý realizuje OZ DVS a je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu Impact Lab Nadácie Pontis. Témou modulu je plánovanie v domácom vzdelávaní. Procesom plánovania previedla účastníkov programu na webinári koučka a šesťnásobná domškolácka mama Čakanka Matušíková. 

Úvod do plánovania 

Hneď v úvode webinára lektorka zdôraznila, že plánovanie je individuálny proces, ktorý si vyžaduje riešenie na mieru. Pri plánovaní hľadáme spôsob, ktorý je vhodný, fungujúci a príjemný pre konkrétnu rodinu alebo konkrétneho človeka. 

Na začiatku celého procesu je potrebné zamyslieť sa nad svojou motiváciou – prečo chcete plánovať? Účastníci webinára pomenovali rôzne dôvody: pokoj, jasné nasmerovanie, efektivita, ukotvenie detí, rámec zodpovedností, neplytvanie energiou na opakované rozhodovanie, cesta k cieľu, na nič nezabudneme, nutnosť pri väčšom počte detí… 

Čo má zmysel plánovať?

V ďalšom kroku Čakanka Matušíková odporučila premyslieť si, čo potrebujete plánovať. Plánovanie v domácom vzdelávaní môže zahŕňať tieto aspekty: 

rodinný rytmus: pomáha ukotviť ranné a večerné rutiny, pravidelné aktivity rodiny, oddych, spoločný čas, individuálny čas pre seba
vzdelávanie: pomáha zohľadniť rôzne vzdelávacie potreby v rodine, používané štýly a metódy vzdelávania, učebné plány, vzdelávacie aktivity
krúžky: pomáha nezabúdať a vizualizovať prípadnú logistiku
stretávanie sa: pomáha ukotviť čas s inými domškolákmi a priateľmi a skoordinovať sa s nimi
osobný rozvoj: pomáha vedome formovať osobnosť dieťaťa
domáce práce: pomáha delegovať úlohy, a tak generovať voľný čas, ktorý je možné venovať deťom
jedálniček: pomáha ušetriť čas na rozhodovanie, čo variť a či sú dostupné všetky suroviny
svoj čas: pomáha uvedomiť si, čo všetko sa do dňa reálne zmestí – vzdelávanie detí, domácnosť, prípadná práca, plus čas na načerpanie energie a čas s partnerom

Forma plánu

Vzhľad

Každému vyhovuje niečo iné, každý má iné vnímanie, a preto môže mať plán rôzne formy: zoznam, tabuľka, týždenný rozvrh, kalendár, vizuálne pekný obraz (myšlienková mapa, flowchart)… Malé deti, ktoré ešte nečítajú, môžu mať plán obrázkový alebo aj vlastnoručne nakreslený.

Podrobnosť

Okrem osobných preferencií bude forma plánu zavisieť aj od toho, aký má byť plán detailný, ako často sa bude meniť a či sa doňho má aj zaznamenávať plnenie úloh.

Obdobie

Formu plánu môže ovplyvniť aj dĺžka obdobia, ktoré má plán pokryť: deň, týždeň, mesiac, polrok, rok. Môžete si vytvoriť aj dva plány – dlhodobý plán môže obsahovať vyššie ciele a krátkodbý (napr. denný, týždenný) ich rozmení na drobné, teda na konkrétne kroky.

Členenie

Ďalej je potrebné zvážiť členenie plánu – či bude mať aktivita vyhradený čas (od – do) alebo určené množstvo, ktoré je potrebné zvládnuť bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať (napr. daný počet strán v učebnici, počet cvičení, časť projektu, konkrétna práca v domácnosti).

Osoby

Na rozmer plánu má zas vplyv to, či má byť spoločný pre všetkých alebo individuálny pre každého člena rodiny.

Realizácia plánu

Keď je zrejmé, prečo budete plánovať, čo všetko je potrebné do plánu zahrnúť a aká forma bude vyhovujúca, máte kľúč k plánu, ktorý bude pre vás dobrý. Nastáva fáza realizácie plánu – od vízie cez ciele po akčné kroky.

Vízia

Plán je dobré robiť s ohľadom na víziu. Je vhodné si položiť otázku, čo sa má udiať za plánované obdobie, aby sa naplnila vízia – pre rodinu, pre dieťa, pre rodiča, vo vzdelávaní (pozn.: vízii bol venovaný Modul 1).

Ciele

Z analýzy vízie vyplynú ciele – pre rodinu, individuálne, osobnostné, akademické… Ciele by mali byť SMART:

S (Specific) = konkrétny = viem, čo mám robiť
M (Measurable) = merateľný = viem povedať, kedy som cieľ doasiahla/dosiahol
A (Assignable) = priraditeľný = viem, kto má čo na starosti
R (Relevant / Real / Resources) = cieľ je potrebný, zrealizovateľný a mám k dispozícii všetko, čo potrebujem na jeho dosiahnutie
T (Time-bound) = časovo vyvážený = viem, kedy sa to bude diať, kedy sa cieľ začne plniť a kedy bude splnený

Ak niektorý z cieľov tieto kritériá nespĺňa, nemá zmysel zahrnúť ho v takej podobe do plánu a je potrebné ho upraviť alebo sa ho úplne vzdať.

Akčné kroky

V závere fázy realizácie plánu sa formujú z cieľov akčné kroky. Nakoniec je z plánu zrejmé čo, kedy, kde, (s) kým a ako sa udeje. Akčné kroky plánu by mali spĺňať kritériá SMART a byť v súlade s rodinnými cieľmi.

Aby bol plán prijatý

Nech by bol plán akokoľvek prepracovaný a vizuálne príťažlivý, nefungoval by najlepšie, keby nebol prijatý. Preto je potrebné do rozhodovania o cieľoch zapojiť rodinu. Deti potrebujú svoje domáce vzdelávanie a svoje ciele „vlastniť“. To sa udeje vtedy, keď budú mať na svoje ciele vplyv, alebo keď si ich stanovia samy.

Tu vstupuje do procesu tútoring (pozn.: tútoring má za cieľ vytvoriť osobný plán rozvoja dieťaťa). Rozhovor s dieťaťom by mal byť v prvom rade o jeho túžbach a cieľoch, pričom je dôležité najmä počúvať a zapisovať si. Až potom je dobré porozprávať sa o vzdelávaní a konkrétnych možnostiach, ako ho realizovať (samostatne alebo spolu, z učebníc alebo online, z webových platforiem, s inými domškolákmi, doma alebo v teréne…).

Sledovanie, revízia a vyhodnotenie

Keď je plán hotový, je vhodné pozrieť sa naňho ako na celok a položiť si otázku, či je v súlade víziou a či je pre každého zvládnuteľný. Potom sa môže „publikovať“ v domácnosti.

Plán by mal byť umiestnený na dosah, aby bol viditeľný pre všetkých členov rodiny a aby sa doňho dalo zaznamenávať napredovanie alebo odškrtávať splnené úlohy a ciele.

Na začiatku používania plánu je potrebné ho overovať, revidovať a zmeny je vhodné robiť spoločne s deťmi. Analyzujte s nimi pri tom, čo sa komu podarilo, vďaka čomu to išlo dobre, čo naopak nefungovalo a čo by pomohlo ťažkosti prekonať.

Na konci plánovaného obdobia je dobré vyhodnotiť najmä to, čo sa podarilo a osláviť úspechy spôsobom príjemným konkrétnej rodine.