V januári prebehol 6. modul programu Sprevádzanie DV rodín, ktorý realizuje OZ DVS a je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu Impact Lab Nadácie Pontis. Témou modulu bolo hodnotenie a sebahodnotenie a lektorkou webinára bola Jana Marcineková, riaditeľka školy Bakomi, kvalifikovaná učiteľka a riaditeľka školy, ktorá aktívne podporuje domáce vzdelávanie.
Hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacieho procesu a zároveň dnešný svet stále viac volá po kvalitnom hodnotení. Čo to ale znamená? Môže mať vôbec hodnotenie nejakú škálu kvality? Nie je hodnotenie jednoducho konštatovanie, na akom stupni očakávaní niečo dopadlo?
Posledná z položencýh otázok mieri na hodnotenie konečného výsledku. Na konečný výsledok sa zameriava sumatívne hodnotenie, ktoré poznáme z tradičného vzdelávacieho systému a ktoré povie dieťaťu na konci procesu učenia, ako skončilo. Opakom sumatívneho hodnotenia je formatívne hodnotenie, ktoré kladie dôraz na proces učenia. Považuje sa za kvalitné, pretože poskytuje cenné informácie o tom, ako sa dieťa učí a čo potrebuje pre svoj ďalší rozvoj.
Formatívne hodnotenie
Formatívne hodnotenie zahŕňa priebežný proces zberu informácií o tom, čo sa dieťa naučilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Na rozdiel od sumatívneho hodnotenia, ktoré poskytuje ucelený obraz o tom, čo dieťa dosiahlo na konci obdobia, formatívne hodnotenie sa zameriava na podporu učenia sa. Jeho cieľom je poskytnúť spätnú väzbu, ktorá dieťaťu pomôže lepšie porozumieť učivu a dosiahnuť lepšie výsledky.
Dylan William, jeden z hlavných autorov formativného hodnotenia, zdôrazňuje jeho nekončiaci charakter a potrebu neustáleho zdokonaľovania tejto zručnosti. Lektorka webinára Jana Marcineková skonštatovala: „Je to pre túto dobu veľmi potrebný spôsob hodnotenia, lebo nám nejde iba o výkon a výsledky, ale skôr potrebujeme vidieť proces učenia dieťaťa, chceme ho podporiť v zlepšovaní sa, možno nastaviť lepší cieľ, keď niečo nefunguje, diagnostikovať ťažkosti v učení.“
Význam formatívneho hodnotenia
- Umožňuje prispôsobiť učebný plán individuálnym potrebám a záujmom dieťaťa.
- Vďaka pravidelnej pozitívnej spätnej väzbe zvyšuje motiváciu dieťaťa k učeniu.
- Pomáha identifikovať oblasti, v ktorých dieťa potrebuje ďalšiu podporu.
- Učí deti, ako sa samy hodnotiť a zlepšovať.
- Umožňuje sprievodcom a deťom otvorenú a konštruktívnu komunikáciu o procese učenia.
Ako na to
Jana Marcineková vymedzila týchto šesť krokov k zavedeniu a realizácii formatívneho hodnotenia.
- Stanovenie cieľov: jasné a konkrétne ciele pomáhajú sledovať pokrok dieťaťa
- Výber vhodných nástrojov: portfólia, denníky, prezentácie, projekty, alebo jednoducho rozhovor s dieťaťom
- Diskusia o učení: deťom dáme možnosť klásť otázky a hľadať odpovede
- Pravidelná spätná väzba: má byť konkrétna, pozitívna a zameraná na zlepšenie
- Vzájomné hodnotenie a sebahodnotenie: deťom dáme priestor na reflektovanie vlastného pokroku
- Flexibilita: formatívne hodnotenie prispôsobujeme potrebám dieťaťa
Ciele je potrebné formulovať
Ak chceme hodnotiť, musíme vedieť, čo chceme učiť a aký výstup očakávame. Dieťa by malo mať jasno v tom, čo sa od neho očakáva a aké kritériá úspechu bude vzdelávateľ sledovať. To pomáha lepšie si naplánovať aktivity a zamerať sa na podstatné aspekty učenia. Jana Marcineková ďalej účastníkom webinára vysvetlila: „Keď priebežne hodnotíme, vidíme to oveľa podrobnejšie, aby sme vedeli dieťaťu pomôcť a nastaviť ten cieľ učenia.“
Kritériá úspechu a okamžitá spätná väzba
Kritériá úspechu pomáhajú konkretizovať požadovaný výkon dieťaťa, a to vedie k objektívnejšiemu hodnoteniu a efektívnejšiemu sebahodnoteniu. Okamžitá spätná väzba je dôležitá pre podporu motivácie a emočnej odozvy detí. Lektorka spätnú väzbu spresnila: „.Musí byť relevantná, uveriteľná, popisná. Je dôležité popísať, čo sa podarilo, ale nebáť sa aj ukázať, keď vidíme, že ešte je treba niečo dorobiť, pozrieť sa na to…“.
Rovesnícke hodnotenie a sebahodnotenie
Vzájomné hodnotenie medzi deťmi podporuje spoluprácu a schopnosť podať konštruktívnu spätnú väzbu. Sebahodnotenie zasa umožňuje dieťaťu reflektovať na svoj pokrok a stanoviť si vlastné ciele. Medzi metódy sebahodnotenia lektorka zaradila denník, (pracovný) list, pojmová mapa, portfólio.
Jana Marcineková zdôraznila, že rovesnícke hodnotenie je veľmi dôležitá súčasť hodnotenia a opísala vlastnú prax v škole Bakomi: „My to robievame v kruhoch, aby sa videli a vedieme deti od začiatku k tomu, že hľadáme to pozitívne. Aj si to vždy vysvetľujeme, pracujeme veľa so životnými zručnosťami, s úctou, ohľaduplnosťou. Takže deti sa snažia nájsť to, čo sa druhému dnes podarilo. Cielene na to zameriavame pozornosť. Deti majú vysokú citlivosť pre pozitívne veci.“
Podpora detí pri hodnotení
Ak dieťa nevie o sebe hovoriť v kontexte hodnotenia, je potrebné mu pomôcť pozitívnymi otázkami, vytvorením priestoru na vyjadrenie alebo aj kreslením. Lektorka webinára to konkretizovala príkladom: „Nepýtame sa len, čo som sa naučil a aký je výsledok, ale aj čo fungovalo, čo potrebujem zlepšiť, aby to fungovalo lepšie a hľadáme cesty, ako to môžeme zlepšiť.“ Hľadaním vyhovujúcej formy hodnotenia podporujeme jeho rozvoj a sebavedomie.
Kľúčové princípy
Aby formatívne hodnotenie malo želaný efekt, je potrebné držať sa týchto kľúčových princípov:
- zameranie na proces, nie výsledok
- spolupráca medzi rodičom a dieťaťom
- rešpektujúca komunikácia s deťmi aj rodičmi
- pozitívna atmosféra
- individualizovaný prístup
- priebežné zlepšovanie
- ochota vzdelávateľa učiť sa a zdieľať svoju prax
- práca s vlastnou chybou a rozvoj reflexie
- jasne stanovené kritériá hodnotenia
Formatívne hodnotenie v domácom vzdelávaní
Formatívne hodnotenie je kľúčovým nástrojom pre úspešné domáce vzdelávanie. Pomáha lepšie porozumieť potrebám našich detí, podporuje ich učenie a vytvára pozitívny vzťah k vzdelávaniu. Ak chceme, aby naše deti rástli v radostných a samostatných učiacich sa (ľudí), mali by sme formatívne hodnotenie zaviesť ako neoddeliteľnú súčasť nášho domáceho vzdelávania.
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
