V novembri prebehol 4. modul programu Sprevádzanie DV rodín, ktorý realizuje OZ DVS a je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu Impact Lab Nadácie Pontis. Témou modulu bola motivácia detí vzdelávať sa a lektorom webinára bol doc. Mgr. Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty UK. Okrem toho, že sa venuje téme motivácie, sympatizuje s konceptami Montessori, Summerhill a najmä lenivé rodičovstvo.
Motivácia
Učenie sa je základná ľudská potreba a motivácia je kľúčovým prvkom, ktorý podporuje tento proces. Vnútornými zdrojmi motivácie sú zvedavosť, záujem a vnútorné ciele. Motivácia sa rozvíja vtedy, keď sú naplnené tieto potreby: autonómia (možnosť voľby), kompetencia a vzťahovosť (potreba niekam patriť).
Motivácia sa delí na vonkajšiu a vnútornú, pričom vonkajšia motivácia sa dnes zjednodušene označuje ako zlá, vnútorná ako dobrá. Ale ako lektor zdôraznil, pojem motivácie nie je taký jednoduchý, je oveľa komplexnejší – motivácia zahŕňa vnútorné aj vonkajšie faktory, ktoré nás poháňajú k dosahovaniu cieľov.
Martin Kuruc prirovnáva vnútornú motiváciu k prameňu, ktorý dáva rieke hnaciu silu a vonkajšiu motiváciu ku korytu, v ktorom na seba rieka nabaľuje materiál a prekonáva prekážky. Spolu tvoria ľudskú motiváciu a nie je možné ich oddeliť.
Vnútorná a vonkajšia motivácia
Vnútorná motivácia dieťa ťahá k tomu, čo mu ide. Jej úlohou je objaviť vlastný potenciál dieťaťa, smerovať ho k tomu, v čom môže byť dobré a čím môže prispieť komunite. Vnútorná motivácia je poháňaná záujmom a zvedavosťou. Keď sa začne vnútorná motivácia strácať, tak „ochorieme“ – sme v stave amotivácie, prestaneme regulovať svoje správanie, svoj život.
Vonkajšia motivácia prichádza zvonku a môže mať rôzne stupne vyplývajúce z miery a povahy regulácie:
- externá regulácia – maximálna vonkajšia regulácia, funguje na princípe odmien a trestov;
- introjikovaná regulácia – funguje na princípe manipulácie, vyvolávania pocitov viny alebo hanby u dieťaťa v záujme toho, aby urobilo, čo chceme, pestujeme tak podmienenú sebaúctu tým, že dieťa vyzdvihujeme v situáciách, keď plní to, čo chceme my;
- identifikovaná a integrovaná regulácia – mierna vonkajšia regulácia, funguje na princípe uvedomovania si hodnoty danej veci, dieťa v tom vidí zmysel, približuje sa k vnútornej motivácii, podnet prichádza zvonku, ale dieťa si uvedomuje, že bez toho nedosiahne svoj cieľ.
Martin Kuruc ešte upozornil, že ak vonkajšiu motiváciu budeme označovať za zlú, pretože „niekto chce, aby som robil niečo, čo sa mi teraz nechce“, môže nám to ublížiť. Ak sa totiž v procese osobnostného rastu dieťa nenaučí vyrovnávať sa s tým, že zvonku je nútené niečo robiť, môže sa stať, že si nastaví nesprávne hranice v medziľudských vzťahoch a v pracovnej rovine. Dieťa si vypestuje pocit, že svet je zlý, všetci mu ubližujú a ono je obeťou.
Motivácia funguje na vzájomnom prepojení a zvnútorňovaní si vecí prichádzajúcich zvonku – rôznymi cestami, aj cez vlastnú skúsenosť, prijímame to, čo nám prináša nejaká situácia zvonku, zistíme, že je to pre nás dobré a stane sa naším vnútorným motívom. To je spolupráca medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou.
Autonómia a kontrola
Miera vyššie spomínanej regulácie závisí od toho, koľko autonómie sa dieťaťu dostáva a koľko má nad sebou kontroly. Autonómia znamená povzbudzovanie dieťaťa k vlastnému riešeniu problémov a akceptovanie jeho pohľadu. Pri rozvíjaní autonómie sú kľúčovými minimálny tlak a kontrola. Dieťa sa tým učí považovať svoj názor za hodnotný. Ak to nezažije, prestane považovať svoje problémy za vlastné a pristupuje k nim ako k problémom druhých.
Pri podpore motivácie dieťaťa uviedol Martin Kuruc tri pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať:
- zmysluplnosť – vysvetľujme dieťaťu zmysel toho, čo má robiť;
- možnosť voľby – ponúkneme svoje návrhy a prizveme dieťa k návrhu vlastných riešení;
- výber má vždy mantinely – každý výber má svoje hranice, na ktoré dieťa určite narazí.
Na druhej strane je kontrola, ktorá zahŕňa oceňovanie poslušnosti, riešenie problémov dieťaťa za neho a vedenie jeho interakcií s druhými. Pri kontrole sa sústreďujeme na svoj rodičovský pohľad a nevnímame pohľad dieťaťa, ktorý je často spontánny a bez predsudkov.
Keď siahame po kontrolnom štýle, je potrebné uvedomovať si, čo nás doňho tlačí. Ak na to prídeme, môžeme ten tlak vedome zredukovať. Lektor vysvetlil, že existujú tieto tri typy tlakov:
- tlak z vonku – zameranie sa na vlastné problémy, nedostatok času, nedostatok trpezlivosti;
- tlak zdola – osobnostné črty dieťaťa, ak nespĺňajú očakávania;
- tlak z vnútra – predchádzajúca skúsenosť a ego-vzťažnosť.
Zodpovednosť a poslušnosť
S motiváciou a kontrolou súvisí a j zodpovednosť a poslušnosť. „Ich prejavy môžu vyzerať rovnako, ale nie sú to isté,“ upozornil prednášajúci. Zodpovednosť prichádza zvnútra a nespája sa s poslušnosťou. Poslušné dieťa, ktoré robí to, čo od neho očakáva okolie – teda zažíva veľkú mieru kontroly, nemusí byť zodpovedné, ale môže sa tak navonok javiť. Pri poslušnosti sa prenáša sa pozornosť na toho, kto má v rukách moc a kontrolu. Poslušnosť je vynucovaná zvonku.
Pochvala a povzbudzovanie
Veľkou témou pri motivácii je otázka chválenia dieťaťa. Pochvala je za niečo, čo sme urobili dobre, po dosiahnutí cieľa a má nejakú cenu. Martin Kuruc ju prirovnal k otrávenému cukríku, za prvým musí prísť ďalší a ďalší. Povzbudzovanie je „zadarmo“ a je to proces, ktorým sa dostávame k cieľu, teda prichádza pred jeho dosiahnutím. Povzbudzovanie dieťaťu pomáha rozvíjať vnútornú motiváciu a sebadôveru.
Očakávania
Ak sa zaoberáme motiváciou dieťaťa v procese vzdelávania, musíme naraziť aj na tému vlastných očakávaní, pretože podľa nich situáciu posudzujeme. Každý máme nejakú predstavu. Môže sa stať, že jej venujeme málo vedomého času, ale vždy máme nejaké očakávanie. Nad ním je nutné sa zamyslieť a pracovať s ním.
Z nášho vzdelávacieho systému máme silno zakorenené, že urobiť chybu a vrátiť sa späť je zlé. Martin Kuruc konštatoval, že sme zažívali veľa kontroly a málo autonómie.
Ak máme kontrolu silno vžitú a rozhodneme sa dieťaťu dať určitú slobodu, môže nás zaskočiť. Zistenie, že ideme nesprávnou cestou, ergo nemáme reálne očakávania, však je dobré a môžeme sa z toho spolu s dieťaťom niečo naučiť.
Záver
Vnútorná motivácia vedie dieťa k tomu, čo mu umožní realizovať jeho vlastný potenciál. Je spojená so záujmom. Je potrebné ju smerovať k tomu, v čom môže byť dieťa v živote dobré. Tie predispozície a schopnosti sú vopred dané, stačí ich rozvíjať.
Martin Kuruc však upozornil, že nemožno pozerať na vnútornú motiváciu ako na spásu vo všetkých oblastiach života dieťaťa. Človek v živote nevyhnutne čelí situáciám prichádzajúcim zvonku.
Môže sa stať, že to, čo dieťaťu ponúkame, sa míňa s tým, čo dieťa chce. Vtedy je potrebné dieťa prizvať k diskusii o tom, čo je potrebné spraviť, prečo a po akú úroveň.
Tak dokážeme uňho formovať ciele, ktoré sú potrebné na fungovanie v našej spoločnosti. Je dobré robiť to tak, aby dieťa fungovalo viac v menovaných štýloch motivácie, ktoré sa približujú tej vnútornej.
Odporúčaná literatúra
Martin Kuruc vo svojich prednáškach spomenul literatúru (alebo autorov), z ktorej je vhodné čerpať v súvislosti s témou motivácie a rodičovských očakávaní:
- Dan Everet: Dobrú noc a pozor na hady (alebo TedX Dana Evereta, alebo jeho videá o kmeni Pirahov, najšťastnejších ľudí na planéte)
- Jean Liedloffová: Koncept kontinua
- Šárka Miková, Jiřina Stang: Typologie osobnosti u dětí
- Londýnske prednášky Marie Montessori
- Mihaly Csikszenmihalyi: Flow – psychológia optimálneho prežívania
- Naomi Aldort: Vychovávame deti a rastieme s nimi
- Karel Jung
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
